Môj príbeh alebo keď som sa narodila.

Milí priatelia, dobrí ľudia a darcovia. Troška v skratke o Tatianke, je živé, veselé, usmievavé, šikovné dievčatko ktoré rado rozdáva lásku. Veľmi rada tvorí a maľuje. Tatianka sa narodila predčasne v 31.týždni s váhou 1 410g a 41cm. Má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu - spastická tetraplegická detská mozgová obrna. Teraz má 6 rokov a nepočúvajú ju nôžky. Momentálne štvornožkuje, zdvíha sa popri nábytku ale ešte samostatne nestojí a chodí za pomoci ruky.  Doma cvičíme trikrát denne, dávame celonožné dlahy na obidve nohy, klin medzi nohy, raz do týždňa chodíme na hipoterapiu, navštevuje špeciálnu škôlku. Pravidelne raz do týždňa navštevuje Tatianka keramický krúžok.

Už to bude viac ako rok čo nás s Tatiankou podporujete či už psychicky, finančne, myšlienkou, láskou alebo činom. Tento rok bol pre nás plný zmien, životných skúšok, činov. Troška sa aspoň v skratke s Vami podelíme aby ste vedeli čím všetkým sme si prešli, zažili a v čom budeme naďalej pokračovať.

Keď mala Tatianka 4 roky štvornožkovala, vyťahovala sa do stoja rukami, sedela v kľaku w a veľmi ťahala špičky (často musíme kupovať špeciálnu obuv protetika). Keď už mala síl sa postaviť za pomoci malého kočíka a troška aspoň na pár metrov ho potlačiť, veľmi zle ukladala nôžky (špičkovala a päty od seba a kolena do vnútra) stále mi bolo do plaču. Tak rada by sa prechádzala po vonku s kočíkom. Pritom rozum veľmi všetko chce ale nôžky nepočúvajú. Často plakávala, ako by sa veľmi chcela postaviť a ísť, ale nôžky ju nepočúvajú a nerobia to čo by chcela. Veľmi mi bolo do plaču a bolo ťažke takému malému dieťaťu vysvetliť že prečo. Rozhodli sme sa ísť za odborníkom do Žiliny, ktorý povedal že sme prišli v najlepšom čase že šľachy a lýtka ju obmedzujú v pohybe a keby sme prišli neskôr mohla mať aj deformáciu chodidiel. Tak sme absolvovali operáciu lýtok (10.4.2017). Tatianka hrdinsky znášala celý proces. Hneď na druhý deň po operácií sme začali cvičiť (bolo to s plačom ale cvičila bojovnica) a upozornili nás že keby sme s ňou necvičili môže sa stať že bude mať horšiu deformáciu nožiek ako predtým a treba s ňou navštevovať rehabilitačné centrá, stačí že vyrastie centimeter a všetko odznova. Jednoducho povedané treba neustále cvičiť, rehabilitovať. Uvedomila som si že potrebujem zabezpečiť v prvom rade intenzívne rehabilitácie ktoré sú veľmi drahé tak som oslovila ľudí aby nám pomohli s 2%. Bola som prekvapená koľko sme s Tatinakou vyzbierali aj keď to nebola malá suma ale stačila na dve rehabilitácie, oslovila som aj nadácie a tak sme mali na ďalšie rehabilitácie. Jedna dvojtýždňová rehabilitácia stojí 870,00 EUR a pre jej nôžky je najlepšie keby mala rehabilitácie 4 až 5 x do roka. Podarilo sa vyzbierať peniažky nielen na rehabilitácie ale aj na mesačný pobyt v Kováčovej, kde kúpeľná liečba stojí 450,00 EUR. Po tejto kúpeľnej liečbe v júny 2017 sa hlavne psychicky naštartovala a hneď som ju objednala na súkromnú rehabilitáciu v Košiciach, kde absolvovala k dnešnému dňu už  viac ako desať rehabilitačných dvojtýždňových cvičení. Po týždni rehabilitácii som videla výsledky. Tatianka sa sama bez pomoci zdvihla a na 5 sekund stála. Taktiež urobila dva kroky a kľakla. Vidím na nej že tieto rehabilitácie síce sú súkromné a stoja veľa peňazí, ale majú zmysel pre dieťa a každý deň vidím na Tatianke úsmev ako prekonáva prekážky čo mi zdraví ľudia si ani neuvedomuje a ona to všetko prežíva a raduje sa každému pokroku: či už chytí pohár jednou rukou, či sa len zodvihne zo stoličke, či sa len postaví o posteľ a oprie sa chrbtom, či si len ponožku z nôžky dá sama dole, že si sama sadne na stoličku, správne rozpozná farby, sama si sadne na nočník a mnohé iné pokroky, ktoré pre ňu a pre mňa znamenajú veľmi veľa.

Vidno na nej každý pokrok ako sa tomu teší a ja s ňou, neraz mi vyjde slzička z oka.

Tohto roku 2019 sme podstúpili druhú operáciu mäkkých častí panvy a taktiež hneď na druhý deň sme začali intenzívne cvičiť, už máme jedny súkromné rehabilitácie za sebou a aj na rok dopredu štyri stanovené termíny každý mesiac a pol. Požiadali sme o kúpeľnú liečbu, ktorú by sme chceli absolvovať. Máme nové zdravotné pomôcky na ktoré si pomaličky musíme zvykať - ako celonožné pevné dlahy, klin medzi nohy, trojbodové barličky (na pomoc pri chôdzi).

S Tatiankou sme vďačné a šťastné, že tento rok bol a je taký bohatý na získané poznatky, výzvy, informácie, skúsenosti, spoznanie nových ľudí, nových stretnutí. V skratke: tento rok bol pre nás veľkou výzvou, v ktorej budeme pokračovať s pozitívnym myslením a vierou.

Ďakujeme aj za ľudí, ktorí na nás myslia a nás podporujú, aj že nám spríjemňujú neľahkú cestu, ale plnú zmyslu a lásky aj za to, že si našli aj chvíľku času si prečítať tento odkaz.